Superman menom Eurobankovka

Keď držíte v ruke 50 eurovú bankovku, zrejme netušíte, že sa dotýkate bezmála dokonalej veci – produktu 21. storočia na najvyššom stupni vývoja. Prijmite od nás pozvánku do numizmatického sveta, v ktorého prelomovom období práve teraz žijeme. O prelomovom období hovoríme preto, lebo doteraz ani jedna bankovka nemala tak vysokú mieru ochrany proti falšovateľom aj proti poškodeniu, aké majú práve nové emisie eurobankoviek. Dnes si posvietime na tú s hodnotou 50€.

Možno si poviete „prečo práve bankovky Európskej únie?“ Po odpoveď musíme ísť až do Bavorska, kde pri jazere neďaleko Mníchova stojí obklopená stromami nenápadná továreň Louisenthal, patriaca spoločnosti Giesecke & Devrient. Práve na tomto mieste sa ročne vyrobí okolo 160 miliárd (!) bankoviek, ktoré sa expedujú do 60 centrálnych bánk sveta, ku ktorým patrí nemecká Bundesbank. V tejto banke sa sústreďuje aj „naša“ mena, čiže Euro. Medzi zamestnancami továrne na peniaze koluje zaujímavá hádanka: „Viete, prečo Holanďanom vydržia bankovky bez poškodenia aj viac, než 10 rokov?“ Odpoveď nie je zložitá: Drvivá väčšina Holanďanov používa peňaženky a k peniazom sa správajú až pedantne zodpovedne. Naopak Íri peňaženky nenosia a keď idú platiť, väčšinou vytiahnu z vrecka nohavíc pokrčenú a neforemnú guču peňazí, preto v Írsku vydrží papierová obehová mena najkratšiu dobu."
Preto si dnešná doba vyžaduje, aby boli (nielen) eurobankovky odolné voči mnohým druhom poškodení vrátane ohňa, poliatia kyselinou, vypratia v práčke a podobne. Skôr ako si napíšeme o testovacej tortúre, ktorou eurobankovky prechádzajú, oboznámime vás o faktoch, ktoré by vás v súvislosti s Eurom ani nenapadli.

Ekologické peniaze

Európska centrálna banka ako inštitúcia, ktorá si uvedomuje význam životného prostredia, sa usiluje pri výrobe a dodávkach eurobankoviek o šetrné využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kvality životného prostredia a o ochranu ľudského zdravia. ECB hodnotila vplyv eurobankoviek na životné prostredie už v roku 2003 a zaoberala sa tiež tým, ako je možné tento vplyv obmedziť alebo zlepšiť výrobné postupy. Vzhľadom k tomu, že eurobankovky sa používajú denne, porovnávali sa s dvomi ďalšími výrobkami a službami, ktoré denne využívame: súkromné vozidlo a žiarovka o výkone 60 W.
Podľa hodnotenia sa vplyv eurobankoviek na životné prostredie počas ich celého životného cyklu rovná jednému kilometru, ktorý každý z obyvateľov Európy ujde autom, alebo žiarovke s výkonom 60 W, ktorú nechá svietiť pol dňa.
Štúdia prebiehala podľa medzinárodnej normy ISO 14040 ff. a týkala sa celého životného cyklu bankoviek – od výroby, skladovania a obehu až po ich likvidáciu na konci životnosti.
Hodnotenie vychádzalo z údajov o výrobných postupoch, ktoré poskytlo 31 dodávateľov zapojených do výroby a dodávok eurobankoviek, a z údajov o surovinách a štandardných postupoch, ako je výroba elektriny alebo doprava, ktoré väčšinou pochádzali z databázy Ecoinvent 2000. Hodnotenie bolo založené na celkovej výrobe bankoviek v roku 2003, ktorá dosiahla objem približne 3 miliardy všetkých nominálnych hodnôt a ktorej celková hmotnosť bola približne 2 500 ton.

Tortúry pre 50 eurovku

Keď sa v tlačiarni v Louisenthale bankovky vyrobia, musia sa aj otestovať. V prípade 50 eurovky by bolo takéto testovanie vo všetkých iných ohľadoch drahé (stálo by približne 45€), tu sa však priamo vyžaduje. Tým skôr, že sa oplatí vedieť, čo sa vlastne stane, ak peniaze vyperiete pri 90°C, zapálite či dokonca necháte zožrať psom.
Zamestnanci testovacieho centra nazývajú tento proces 50 násobnou decimáciou. Vedia prečo. Kým si našinec predstavuje pod názvom „pranie peňazí“ niečo úplne iného, v testovacom centre sa točí naozajstná práčka a pri teplote 90°C a v jej bubne podstupuje asi najťažšiu zaťažkávaciu skúšku niekoľko 50 eurových bankoviek. Tieto musia po vypratí nielen držať pohromade ale si musia tiež zachovať určitú kvalitu, aby mohli byť naďalej v obehu. Keď práčka doperie, bankovky sa zavesia na sušiak a, napodiv, nevyzerajú poškodené. Ani nie sú – potvrdia to laboranti, ktorí ich preskúšajú zvláštnym meračom ochabnutosti. Po zmeraní môžu bankovky putovať na ďalšie stanovisko, kde prejdú skúškou žehličky, prídu do styku s kyselinami, zásadami, benzínom i alkoholom. Prechádzajú boxom s ultrafialovým žiarením a potom ich niekoľko hodín odierajú a otierajú. Lisujú sa, pečú v trúbe, simulujúcej priehradku automobilu zaparkovaného pár hodín na prudkom slnku a taktiež sa upnuté v ramenách špeciálneho stroja niekoľko tisíckrát skrčia a vystrú, aby sa pripravili na to, čo ich čaká vo svete. Keď 50 eurovka prejde všetkými testami bez ujmy, laborantom zostane v rukách naozaj taký malý, nezničiteľný Superman medzi bankovkami.

4000 nohavíc za hodinu

Bežnému človeku je ťažké predstaviť si, čím všetkým pri skúškach musia podobné bankovky aké nosí v peňaženke prejsť. Verte však, že ak by bola 50 eurovka vyrobená z bežného papiera, pravdepodobne by nevydržala ani jednu zo skúšok. Lenže ona na bežnom papieri nie je. Hlavnú substanciu tvoria bavlnené vlákna, ktoré tvoria základný pilier jej odolnosti. Tlačiareň cenín Giesecke & Devrient behom jednej hodiny spotrebuje tak veľké množstvo bavlny, že by sa z nej dalo ušiť 4000 rifľových nohavíc. Z tohto množstva však vznikne 120 000 bankoviek. Za hodinu! Ak by sa mala vyčísliť výrobná hodnota jednej 50eurovky, bolo by to niekoľko desiatok eurocentov. A to aj preto, že na tejto bankovke musí byť umiestnených viac ako 10 oficiálne známych bezpečnostných prvkov – vodoznak, hĺbkotlač, vlákna reagujúce na ultrafialové svetlo, znaky reagujúce na infračervené svetlo, bezpečnostný prúžok, mikropísmo atď… Toto všetko vyžaduje v ideálnom prípade 10 mesiacov vývoja. Hotový výrobok opúšťa na konci výrobno-testovacieho procesu továreň v utajovaných konvojoch s policajnou eskortou.

Foto: www.sol.de, reuters.com, stern.de, taufe.de