Jedna z definícií výtvarného umenia hovorí o tom, že v mnohých prípadoch bývajú výsledné diela maliarov odtrhnuté od reality. Toto však v žiadnom prípade neplatí o majstroch hyperrealizmu a ich tvorbe. Práve naopak. Kým klasické obrazy vyjadrujú často vnútorné pocity umelca, hyperrealisti musia vetu: *„Takto to vidím ja,“* zameniť pravdivo za: *„Takto to vidia všetci“*. Mnohokrát sa stáva, že návštevníci galérií, v ktorých vystavujú hyperrealisti si v prvej chvíli myslia, že sa dívajú na vydarené detailné fotografie. Až do momentu, kým nepodídu bližšie. Vtedy sa zmôžu len na krátku vetu typu: *„Môj ty Bože…“* Hobbyportal vás zoznámi s najlepšími z najlepších majstrov hyperrealizmu.
*** Vyzerá to, ako fotografia, no zdanie klame….
O čo tu vlastne ide?
Tento príspevok bude síce venovaný výtvarnému umeniu, s hyperrealizmom sa však môžeme stretnúť aj v sochárstve, filmovej tvorbe, ale aj literatúre či komiksoch. O čo teda vlastne ide? Hyperrealizmus je umelecký smer, pochádzajúci z USA. Vznikol, ako reakcia na geometrické a expresívne prúdy abstraktného umenia. Tento umelecký smer zdôrazňuje vnútorné rysy skutočnosti, individuálnosť, farebnosť, objemovosť, detail a podobne. V praxi to znamená, že sa na obrazoch stretávame s analytickou skutočnosťou, ktorá je ostrá a mnohonásobne prekračuje rozlišovacie schopnosti oka pri bežnom videní. Ľudskými slovami povedané – hyperrealizmus nezjednodušuje. Hyperrealista maľuje veci s maximálnou hĺbkou ostrosti. Keď vytvára v obraze krajiny lístie alebo trávu, tak nepoužíva maliarskou skratku, ale takmer dogmaticky vykreslí na plátne všetko o čom vie, že sa v danom zábere vyskytuje. Tento štýl neprikrášľuje skutočnosť, ale všetky detaily vykreslí presne tak, ako v skutočnosti sú. V portrétoch to znamená, že sú viditeľné všetky vrásky, kožné póry, ale aj kozmetické defekty a podobne. Je to naozaj, ako keby ste sa pozerali na fotografiu.
*** Realita tak, ako je, dotiahnutá do najmenších detailov – to je základ hyperrealizmu
Ako sa kreslí hyperrealistický obraz ?
Možno vás zaskočí informácia, že mnohé hyperrealistické obrazy sú nakreslené pomocou obyčajnej ceruzy, olejových farieb, vodových farieb či dokonca bežného guľôčkového pera. Celý fígeľ tkvie vlastne v tom, že výsledný obraz je zvyčajne 10 až 20 násobne väčší, ako pôvodný fotografický referenčný zdroj. Umelec má teda oveľa väčšiu možnosť pohrať sa s každým detailom (vlasom, vráskou, steblom trávy a podobne. V konečnom dôsledku – ak sa pozeráme na toto dielo z určitej vzdialenosti, tieto detaily vystúpia tak, ako pri fotografiách s vysokým rozlíšením.
Obľúbenou technikou je tiež takzvaná airbrush – je to spôsob nanášania farieb pomocou rozprašovača. Striekacia pištoľ je napojená na kompresor, ktorý ženie vzduch pod tlakom do pištole. Kompresor je možné nahradiť tlakom vzduchu z umelcových pľúc, ktorý prechádza hadičkou cez jeho ústa do pištole. Tá má výmenné trysky, ktoré dovoľujú na plátne vytvoriť stopu farby širokej od niekoľko málo milimetrov až po desiatky centimetrov. Touto technikou je možné vytvárať veľmi plynulé prechody farieb v ploche, rovnako ako drobné detaily. Špecifikom tejto techniky je tiež aj to, že farby sú nanášané v extrémne tenkých vrstvách, takže na plátne nezostáva žiadny maliarsky rukopis, ako tomu býva u klasického nanášanie farieb štetcom. S maľbou pomocou airbrush sa môžeme stretnúť napríklad pri nádherných obrázkoch ťahačov, ktorými si dali vylepšiť kamionisti svoje silné stroje.
Tí najlepší
Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké množstvo hyperrealistov nie je profesionálnymi umelcami. Kreslenie bolo a je ich koníčkom aj potom, ako prepadli kúzlu nového výtvarného smeru, kde hrá prím práca s detailom. Ide však o hobby, ktoré im prinieslo slávu a tiež peniaze. Predstavme si teda naozajstných výtvarných majstrov, , ktorí dokážu touto maliarskou technikou oklamať váš zrak.
Diego Fazio
===========
24 ročný umelec – samouk pokladá ceruzku za svojho najväčšieho priateľa. Začínal v tetovacích salónoch, čoskoro však začal hľadať pôsobivé zákutia ľudských tvárí a tiel a tieto motívy sa snažil čo najdetailnejšie preniesť tentoraz už na papier. Jeho kresby môžeme nazvať aj fotorealizmom. Sú navlas podobné čiernobielym fotografiám a Diegovi na ne stačí naozaj len obyčajná ceruza. Témy pre svoje portréty čerpá z plagátov a fotografií. Nakreslenie takýchto výtvorov môže trvať až 200 hodín. Natíska sa teda otázka, prečo tie obrazy radšej nefotí, ale maľuje, keď konečný výsledok je takmer identický. Nuž, sú ľudia, ktorí majú vo svojich hlavách len cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Pre Diega je však podstatná aj cesta.
*** Práca s ceruzkou si vžaduje čas, koncentráciu, trpezlivosť…
*** …výsledok vám však vyrazí dych
Robin Eley
==========
Patrí k naozajstným majstrom hyperrealizmu. Narodil sa v roku 1978 v Londýne, no už o 3 roky neskôr sa jeho rodina presťahovala do Austrálie, kde Robin dokončil stredoškolské vzdelanie s vyznamenaním. V roku 1997 sa presťahoval do USA, kde ho zlákalo umenie kresby. V roku 2001 tak doplnil svoje vzdelanie úspešným zavŕšením štúdia v odbore výtvarného umenia. Jeho byt zdobí množstvo umeleckých cien a výstavy jeho obrazov majú vysokú návštevnosť. Právom a zaslúžene. Keď totiž diváci zistia, že Robinova práca sú vlastne olejomaľby, okamžite sa vrátia a na jeho umenie začnú mať úplne iný pohľad. Chce to naozaj dobrú pozornosť, aby odhalili jednotlivé jemnučké ťahy jeho štetca. Robin Eley navyše „balí“ svoje modely do priesvitných PVC obalov, čo je o to pôsobivejšie. Na namaľovanie obrazu potrebuje asi 5 týždňov za predpokladu, že tvorí 90 hodín týždenne. Obrazy znázorňujú jeho vlastné vnímanie izolácie človeka v modernom svete. Robin v súčasnosti pracuje a býva v Adelaide v Južnej Austrálií. Práca s farbami ho úplne pohlcuje napriek tomu, že vytvoriť takéto diela je naozaj ťažké. Apropo – skúsili ste niekedy namaľovať igelit?
Jason de Graaf
===============
Narodil sa a vyrastal v kanadskom Montreale. V súčasnosti žije a maľuje v meste Vankleek Hill blízko Ontária. O svojich dielach hovorí: *“ Moje obrazy sú o vytváraní vierohodnosti. Sú filtrované cez moje osobné reakcie na ne. Aj keď mám sklony maľovať vo fotografickej realite, mojim cieľom nie je verne reprodukovať , alebo dokumentovať to, čo vidím na sto percent, ale tiež vytvoriť ilúziu hĺbky a pocit prítomnosti, ktoré vo fotografiách nenájdete. Farby a ich zloženia používam intuitívne so zámerom rozvinúť vo svojom vedomí svoje obrazy. S emóciami, náladami a tajomstvom. Po celý čas sa snažím byť otvorený novým myšlienkam a sám som niekedy prekvapený, ako sa obraz rozvinie.“* De Graaf starostlivo využíva detaily, kontrastné textúry a neskladný povrch jeho odlišne usporiadaných zátiší. Klamné obrazy tak plynule prechádzajú do reality, ktorá akoby existovala mimo obraz v ráme.
Roberto Bernardi
=================
Narodil sa 18. 5. 1974 v Todi. Maľovať začal vo veľmi mladom veku a jeho prvé olejomaľby sa datujú už do prvej polovice osemdesiatych rokov. Bernardi je perfekcionista , ktorý obrátil svoje umelecké smerovanie k detailnej realite. V tomto štýle najviac vyniká vyjadrovanie jeho kreativity pri dokonalom uspokojovaní cieľov. Vytvára tak moderný a zároveň jedinečný druh obrazov. Pri pohľade na ne vás zrejme v prvom rade zaujme znázornenie vody, rosy či prachu. Sú dokonalé. Tečúca voda z vodovodného kohútika je v jeho dielach častou témou. Jeho výstavy bývajú ozajstným výtvarno – emočným zážitkom.
Steve Mills
=============
54 ročný rodák z amerického Bostonu predal svoju prvú kresbu už ako 11 ročný. A od tej doby sa z neho stal okrem iného zdatný obchodník. K Vianociam si prial od rodičov jedinú vec. Farebné pastelky, ktoré by sa dali zastrúhať do tenkých hrotov, aby mohol kresliť lepšie detaily. Táto fascinácia detailom sa stala jeho vizitkou. Veď posúďte sami.
Erich Christensen
=================
Ďalšie geniálne dieťa, ktoré to dotiahlo k medzinárodnej sláve a oceneniam. sa v Utahu, v Salt Lake City v mormónskej rodine a napriek konzervatívnej výchove začal prejavovať už ako 10 ročný záujem o maľbu, rovnako, ako o botaniku a klasickú hudbu. Výtvarné gény však zvíťazili na celej čiare. V roku 1992 už maľuje profesionálne a teší sa úžasnému úspechu s rastúcou povesťou slávneho umelca. Erich nevyštudoval žiadnu umeleckú školu. Maľbu berie ako hobby a napriek tomu že je samouk, vynašiel techniku, ktorá mu umožňuje vytvoriť žiarivé farby, presahujúce vzhľad a hĺbku najvysokokvalitnejších fotografií. A ešte v niečom je Christensen jedinečný. Na svete zrejme niet iného umelca, tvoriaceho v hyperrealizme, ktorý vytvára svoje diela len a len vodovými farbami.
Paul Lung
=========
Ďalší z umelcov, ktorému k tvorbe postačí papier formátu A2 a jediná ceruzka – v tomto prípade sa jedná o takzvanú technickú ceruzku s vysúvajúcou tuhou priemeru 0,5 mm. Paul žije a tvorí v Hong – Kongu a jeden obraz „vyrobí“ v porovnaní s ostatnými v relatívne krátkom čase (60 hodín). Pritom údajne vôbec nepoužíva gumu, všetko kreslí „naostro“. Jeho diela sú tak fotorealistické, že ľudia často neveria, že obrázky nie sú skutočné fotografie. Kvôli tomu Paul dokladá pracovný proces pri tvorbe videami či fotografiami, aby mal dôkaz, že sú naozaj výsledkom jeho výtvarnej tvorby.
Teresa Elliott
===============
Zástupkyňa nežného pohlavia v tomto príspevku sa narodila v americkom Weatherforde, štát Texas. Má bakalársky titul z výtvarného a dizajnového umenia University of Kansas. Na odporúčanie dekana tejto školy ju zamestnali na polícií v Kansase, ako súdna kreslička. Jej úlohou bolo vytvárať identikity zločincov na základe verbálnych opisov svedkov. Na tomto mieste sa však Teresa nezdržala dlhšiu domu a pokračovala v štúdiu na vysokej škole výtvarných umení. Neskôr sa zamestnala, ako maliarka v reklamných agentúrach v Dallase, zakrátko na to už pracovala na voľnej nohe, ako ilustrátorka a grafička. V tomto období dotiahla svoje dizajnérske a názorné schopnosti k dokonalosti. Jej obrazy však boli takmer výlučne čiernobiele. Farbu do svojich obrazov včlenila až oveľa neskôr: *„V tomto som bola samouk,“* hovorí Teresa: *„Farba bola niečo nové a toto smerovanie ma priviedlo k hyperrealizmu.“* Dnes žije Teresa v meste Alpine v Texase. Jej tvorba je spájaná s ťažbou ropy a obrazmi bahna s ňou zmiešanou. Do svojich obrazov neváha zakomponovať deti, mágajúce sa v mazľavej zmesi ílu a ropy, keďže inú možnosť v okolí zdevastovanej prírody ropných plošín inú možnosť nemajú.
Paul Cadden
============
*„Myslím si, že výtvarné umenie nemusí viesť k odcudzeniu od reality a môže byť uspokojujúce po všetkých stránkach. Ja, ako maliar vlievam svoju subjektivitu do objektov a mám potešenie z toho, že iný má potešenie z môjho obrazu. Objekty a scény mojich obrazov dopĺňajú v detailoch ilúziu o nové skutočnosti, ktoré sa na obyčajnej fotografií nedajú vidieť. Jemné obrazové prvky sú prostriedkom na stvorenie obrazu, ktorý v skutočnosti neexistuje a zároveň vytvára dojem reality,“* toto sú slová Paula Caddena, rodáka z Glasgowa. Narodil sa v roku 1964 a ako 6 ročný začal kresliť. Za rok predstaví približne 6 nových hyperrealistických obrazov, zvyčajne v A1 či A0 veľkostiach, nakreslených ceruzkou a v niektorých prípadoch kriedou. Vystavuje v Londýne, New Yorku a Atlante. Ak máte záujem o jeho obrazy, pripravte si maličkosť – 5000 libier.
Na záver
Nie je v našich silách zoznámiť vás so všetkými umelcami, ktorých opantal hyperrealizmus. A už vôbec nie vybrať tie najlepšie obrazy, ktoré vytvorili. Ak vás však tento príspevok zaujal, navštívte galériu k nemu. Je tam množstvo obrázkov, pri ktorých nesmiete zabudnúť na jedno – *nie sú to fotografie*. Za ich vznikom stoja ľudia, množstvo hodín strávených v ateliéroch a jeden zaujímavý výtvarný smer, menom hyperrealizmus.
Foto: robineley.com, jasondegraaf.blogspot.com, paullung.com, teressa-eliot.com, omarortiz.wordpress.com, paulcadden.com, ericchristensenart.com, robertobernardi.com, stevemillsart.com, diegokoi.deviantart.com, internet