Stopy dávnej minulosti

Známy historik a publicista Pavel Dvořák predstavil včera v Banskej Štiavnici piaty diel Stôp dávnej minulosti. Zameral sa v ňom na 11. – 13.. stor.

Na uvedenie do života tohto významného knižného diela prišiel aj sám Belo IV, ktorý potvrdil práva Banskej Štiavnice z roku 1238. Do postavenia panovníka sa vžil Ľubomír Krno, ktorý v recenzii pripomenul, že históriu Banskej Štiavnice ako významného banské centra nemožno spájať len so spomenutým rokom a s nemeckou kolonizáciou po tatárskom vpáde, ale je pravdepodobné, že už peniaze prvého uhorského kráľa Štefana I. boli razené zo štiavnického striebra. Tieto jeho slová potvrdil aj známy archeológ Jozef Labuda, riaditeľ Slovenského banského múzea, ktorý už mnoho rokov vedie archeologický výskum na Glanzenbergu, teda na miestach, kde sa začala sláva Banskej Štiavnice, kde vychádzali na povrch zlaté a strieborné žily, ktoré prilákali človeka azda už za čias Veľkej Moravy. Je pravdepodobné, že banskoštiavnický Glanzenberg pripraví archeológom – a prostredníctvom nich nám všetkým – ešte ďalšie prekvapenia.

Pavel Dvořák ani v piatom diele svojho pohľadu do stredovekého Slovenska nezaprel v sebe vynikajúceho rozprávača. Aj v najnovšej publikácii vychádza z príbehov, ktoré sa viažu predovšetkým na počiatky baníctva v Banskej Štiavnici a jej okolí a na udalosti súvisiace s vpádom Tatárov v roku 1241.

Zo spomínaných viet vyplýva, prečo piaty diel Dvořákovho dekamerona uviedli na knižný trh práve v Banskej Štiavnici. „Pri pohľade do histórie Slovenska sa Banskej Štiavnice jednoducho nemôžeme vyhnúť,“ podčiarkol Pavel Dvořák. A zdôraznil, že aj na príklade Banskej Štiavnice vidíme, že Slováci ako národ majú podstatne hlbšie korene, ako sa im snažia pripísať niektorí historici. Nie je pritom podstatné, či ich dobové pramene spomínajú ako Slovanov alebo priamo za Slovákov.