Zbieranie obalov zo žuvačiek sa začalo v bývalom Československu rozvíjať priamo úmerne s ich dovozom resp. domácou výrobou. Popularite sa začali tešiť krátko po vojne najmä vďaka americkej armáde. Prvý raz boli pritom predstavené práve v USA už roku 1911. Paradoxne až do roku 1956 bola u nás ich výroba údajne z hygienických dôvodov zakázaná. Kvôli rozmáhajúcemu sa nelegálnemu obchodu s týmto tovarom ich podnik Poživatina Liberec a neskôr aj Figaro Bratislava v uvedenom roku napokon zaradil do výrobného programu. Už zakrátko došlo k presťahovaniu produkcie do stredočeskej obce Velim. Do Československa sa dovážali aj žuvačky z NDR a Holandska.
Sortiment sa časom ustálil a v ponuke ostali osvedčené žuvačky s pepermintovou, ovocnou príchuťou, od konca šesťdesiatych rokov pribudla legendárna bublinková Pedro a zdravotná (s lyzátom) Sevak. Známymi a hlavne trvácnejšími boli značky Pedro, Bajo (vložené rôzne série obrázkov), Rekord (s vloženými popismi rekordov a fotkou), Pupu, či Zajda, ktoré zanikli v deväťdesiatych rokoch. Zbieranie obalov zo žuvačiek a rôznych atraktívnych vložených obrázkov, samolepiek, fotografií, kartičiek i maličkých komiksov sa vo väčšom rozbehlo až po roku 1989, kedy sa uvoľnil dovoz žuvacieho sortimentu zo zahraničia. Značky, alebo námety zväčša robili reklamu vtedy populárnym seriálom, filmom i športom, dlhodobejšie sa ale na trhu neudržali. Veľká rozmanitosť príchutí, tvarov, farieb, vzhľadov a hlavne vložených príloh bola priam zarážajúca. Žiaľ súčasná ponuka sa uberá iným smerom, čo neprospieva rozvoju tohto postupne zriedkavejšieho zberateľského zamerania.
Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!