Príbeh červenej kancelárskej spinky

Zberateľstvo. Hobby, ktoré mal, alebo má takmer každý z nás. Ľudia sú schopní zbierať čokoľvek, čo je vyrábané, zhotovené, alebo čo sa vyskytuje vo viacerých druhoch, modifikáciách, sériách. Nie sú to len známky, servítky, perá, kľúčenky, pivové tácky, modely autíčok, ale aj rôzne bizarnosti. Nech zbierame čokoľvek, existujú v podstate iba dve možnosti, ako svoju zbierku legálne rozšíriť – kúpou a výmenou. Na začiatku tohto príbehu bola celkom obyčajná červená kancelárska spinka. A ešte obyčajnejší chlap z Kanady, ktorého jednoducho bavilo vymieňať…

Väčšie a lepšie

Kyle MacDonald sa narodil 3. októbra 1979 v kanadskom Montreale. Jeho život nebol ničím výnimočný. Mal množstvo priateľov, rád cestoval a podľa vlastných slov vždy býval trochu streštený a neposedný. Keď mal 25 rokov, rozhodol sa nájsť bývanie pre seba a pre svoju priateľku. Ako však prísť k domu, keď Kyle bol nezamestnaný a pracoval len príležitostne? Všetko bolo vecou náhody. V tom čase bola v Kanade veľmi populárna detská hra s názvom Väčšie a lepšie. Táto hra sa hrá úplne jednoducho. Každé dieťa si vyberie úplne všednú vec, napríklad písacie pero. Potom sa všetky deti rozbehnú po blízkom okolí a snažia sa vymeniť tú svoju vec za niečo hodnotnejšie. Ak sa im to podarí, pokračujú ďalej a počas presne určenej doby prehovárajú ďalších a ďalších ľudí k výmene. Nakoniec sa všetky deti stretnú a vyhlásia víťaza. Kyla táto hra tak zaujala, že sa rozhodol vyskúšať ju netradičným spôsobom. Miesto klopania na dvere u susedov využil internet a ponúkol niečo na výmenu všetkým.

Vymením spinku za dom

12. júla 2005 sa Kyle prihlásil na craiglist.org – je to inzertná stránka, kde môžete osloviť ľudí z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Kyle klikol na rubriku „vymením“ a začal usilovne premýšľať, čo ponúkne. Pohľad mu padol na červenú spinku, ležiacu na stole. Bola dosť bezcenná na to, aby s ňou mohol odštartovať obchodovanie. Tak ju jednoducho odfotil, fotografiu vložil na inzertnú stránku a napísal: „ Táto spinka leží v súčasnosti na stole vedľa môjho počítača. Chcem ju vymeniť za niečo väčšie a lepšie, možno pero, lyžicu, trebárs aj za topánky. Ak máte o výmenu naozaj záujem, napíšte mi a ja vás navštívim.“ Inzerát sa na prvý pohľad javil, ako čistá šialenosť. No už o dva dni po podaní inzerátu prišla odpoveď.
Rhawnie Vallinsová a Corrina Haightová boli z Vancouveru. Po prečítaní inzerátu si mysleli: „Ten chlap je šibnutý, alebo čo.“ No napriek tomu zavolali na uvedené číslo. Rhawnie neskôr spomínala: „ Ten inzerát bol tak stupídny, až bol príťažlivý. My sme s Corrine obidve vegetariánky a tak sme Kylovi ponúkli na výmenu rovnakú šialenosť, ako on. Pero s drevenou rúčkou v tvare ryby. Ryba, to je predsa mäso a mäso plus vegetariánky nejde dohromady,“ smeje sa Rhawnie. S Kylom sa stretli hneď nasledujúce ráno na jednom z vancouverských parkovísk a vymenili spinku za pero. Prvý obchod sa teda vydaril.

O desať minút po prvej výmene sa Kylovi telefonicky ozvala výtvarníčka Annie Robbinsonová. Tá mu ponúkla hneď tri veci na výmenu. Banán, plechovku s krmivom pre rybky a keramickú hlavu v tvare kľučky. „Nebol som z toho nadšený,“ hovorí Kyle: „Banán nepripadal do úvahy, konzerva nevyzerala, ako niečo, čo sa dá jednoducho vymeniť a hlava zasa nebola väčšia a z môjho pohľadu ani lepšia, ako pero.“ Po príchode domov však zistil, že ďalšie odpovede na inzeráty, ktoré mu v ten deň prišli, boli od ľudí zo vzdialenejších oblastí. Kyle síce v inzeráte sľúbil, že príde kamkoľvek, ale peňazí na cestovanie nebolo. Tak sa nakoniec predsa len rozhodol pre keramickú hlavu. Annie bola z amerického Seattlu, no tam sa zviezol s rodinou. Všetci šli na baseball, iba Kyle nie – ten šiel vymeniť pero v tvare ryby za výtvarne poňatú keramickú hlavu v tvare gule na dvere. „Bolo to naozaj bláznivé,“ spomína Kyle: “Tá hlava vyzerala, ako sfetovaný E.T.“ No napriek tomu sa stal je šťastným majiteľom.

25. júla 2005 ubehlo desať dní od výmeny keramickej gule. Kyle sa chystal za priateľmi na Manhattan, keď odrazu prišla ponuka zo štátu Massachusetts (čo bolo prakticky „po ceste“) – išlo o dvojplatničkový varič na kempovanie. Shawn Sparks, ktorý ho ponúkal, bol doslova nadšencom pre rôzne výmeny. „Keď som sa ho pýtal, načo mu bude taká blbosť, ako keramická hlava, odpovedal, že sa mu presne hodí namiesto zničenej rukoväte vrchnáka jeho kávovaru,“ spomína Kyle. Až neskôr sa dozvedel, že Shawn Sparks bol legendou spomínaného inzertného portálu Craiglist, kde sa mu podarilo vymeniť 500 dolárový počítač za prekrásne auto chevy Blazer, ročník 1993.

O pár týždňov po tejto výmene sprevádza Kyle svoju matku na opačný koniec USA – Floridu. A nerobí to celkom nezištne. Na tamojšej vojenskej základni v Camp Pendletone mu totiž ponúkol seržant amerického vojenského námorníctva za kempový varič generátor na výrobu elektrického prúdu. Pre Kyla to bol skvelý obchod. Netušil však, že týmto sa celý výmenný reťazec na dlhšiu dobu pozastaví, pretože o generátor neprejaví nik záujem.

Vyzeralo to, že generátorom celý experiment skončí. Kyle sa však nevzdával. Usilovne premýšľal, čo urobiť, aby sa pokračovalo. Vtedy ho napadla celkom dobrá myšlienka. Založil blog, v ktorom opísal všetky zážitky s výmenným obchodovaním a vyslovil prianie pokračovať ďalej. Potom ho ešte čosi napadlo a na svoj nový blog dopísal: „P.S.: Chystám sa hrať túto hru nepretržite a vytvoriť reťaz výmien, kým nezískam dom. Alebo ostrov. Alebo dom na ostrove.
A stalo sa čosi neuveriteľné. Kým jeho pôvodný inzerát navštívilo denne priemerne okolo 20 ľudí, nový blog si počas prvých 24 hodín otvorilo 120 000 ľudí. Správy o Kylovi sa šírili internetom rýchlosťou blesku a vďaka tomuto sa s novými ponukami roztrhlo vrece. Boli medzi nimi také bizarnosti, ako črepy z paláca Saddáma Husajna, stádo ôsmych kráv v Austrálií, tisíc svetielkujúcich basketbalových lôpt, starý hasičský voz z roku 1974, 10 hektárov pôdy v Bosne a podobne. Ak si myslíte, že Kyle čakal na niečo normálne, mýlite sa. Vymenil generátor za neónovú reklamu na pivo, ku ktorej dostal, ako bonus starý sud od piva.

December roku 2005 bol zvláštny. Kylovi sa nielenže podarilo vymeniť neónový reklamný panel na pivo za snežný skúter, ale stal sa zo dňa na deň slávnym. Bolo to tak, že ten skúter mu ponúkol Michel Barrette – známy kanadský DJ a hostiteľ talkshow rádia v Montreale. Ten po výmene s Kylom oznámil celému Montrealu prostredníctvom rádia, že práve urobil obchod s Paperclip Guy (chlapom so sponkou). Poslucháči telefonovali do rádia a chceli o Kylovi vedieť viac. A Michel im na vlnách svojho rádia predstavil celý Kylov príbeh. Po tomto vysielaní prišiel zlom. O rozhovor žiadali lokálne televízne stanice (CBC, Global TV) a nakoniec sa ozvala medzinárodná CNN. Z Kyla sa stala doslova celebrita.

Ešte v decembri prišla od redaktora časopisu o snežných skútroch zaujímavá ponuka. Vymnením snežný skúter za výlet pre dve osoby po Britskej Kolumbií práve na týchto vozidlách. Kyle síce nemal veľkú chuť prijať túto ponuku, no nakoniec urobil dobre, že na ňu pristal. Za výlet mu totiž ponúkol jeden nadšený tramp päťtonové nákladné auto.

Nákladné auto sa rozhodol vymeniť majiteľ nahrávacieho štúdia z Toronta. Ponúkol zaň nahrávaciu zmluvu na CD. O ňu prejavila záujem začínajúca speváčka z Phoenixu, ktorá potrebovala zmluvu k odštartovaniu svojej kariéry. Ako protihodnotu za zmluvu ponúkla ročný nájom v polovici svojho domu. Ani nájomná zmluva sa v ponuke dlho neohriala. Jej majiteľkou sa stala čašníčka z reštaurácie v Phoenixe, ktorá potrebovala urgentne vyriešiť svoje problémy s bývaním. Jej ponuka bola zvláštna – stráviť popoludnie s jej šéfom. „Myslel som si, že nemá všetkých päť pohromade,“ spomína Kyle: “To už je aká ponuka? Vymeniť bývanie za popoludnie strávené so šéfom reštaurácie?“ Jeho názor sa však zmenil, keď zistil, že majiteľom podniku nie je nik iný, ako slávna rocková hviezda Alice Cooper. Ten nielenže býva vo Phoenixe, ale od roku 1988 tam prevádzkuje spomínanú reštauráciu. „Nikdy som nepočul o Kylovi,“ hovorí neskôr Alice Cooper a dodáva: “ Jedného dňa prišla za mnou jedna z mojich zamestnankýň a opýtala sa ma či by som jej nepomohol s bývaním. Chcela odo mňa len to, aby som strávil určitý čas s akýmsi Kanaďanom. Keď mi porozprávala celú story o spinke na papier, nemohol som uveriť, že sa mám stať predmetom výmenného obchodu. Ale celá vec bola tak šialená, že sa jej nedalo odolať. Súhlasil som.“

Len čo sa táto správa objavila na Kylom blogu, rozpútala hystériu obrovitých rozmerov. Cooperovi fanúšikovia sa predháňali s ponukami, aby mohli stráviť popoludnie so svojim idolom. Vtedy Kyle urobil zdanlivo šialenú vec – stretnutie s Alice Cooperom vymenil za sklenenú snehovú guľu – ťažítko na stôl. V tej guli bola malá gitara a na podstavci bolo logo rockovej kapely Kiss. Hlúpa guľa za alice Coopera? Ten Kyle sa snáď zbláznil. Nie – bol to dokonale premyslený ťah. Kyle sa totiž v jednej rozhlasovej talkshow spoznal s filmovým hercom a producentom Corbinom Bernsenom. Ten sľúbil, že ak bude mať Kyle pre neho čosi zaujímavé, vymení to za úlohu v pripravovanom psychologickom thrilleri. Kyle vedel, že Bernsen je vášnivým zberateľom sklenených gulí (má ich doma vyše 6000) a tak mu tú s logom Kiss ponúkol. Bernsen odpovedal: „ Nie, že ju chcem. Ja ju proste musím mať!“
Toto sa stalo v júni 2006. O tri týždne mal byť presne rok odvtedy, ako na craigliste uverejnil Kyle svoj prvý inzerát so spinkou.

Kipling je malé mestečko v kanadskej provincií Saskatchewan . Starosta tohto mestečka robil vždy všetko pre to, aby ho zviditeľnil. Začiatkom júla 2006 zverejnil túto ponuku: „Kyle, mesto Kipling chce, aby ste úspešne dokončil svoje úsilie o dom. Starosta a mestská rada s podporou mesta a jeho obyvateľov vám venuje trojizbový dom v Kiplingu výmenou za to, že naše mesto bude hrať vo filme Corbina Bernsena. Vieme, že poviete áno. Okrem domu vám ponúkame kľúče od mesta Kipling, 200 dolárov hotovosti, stanete sa čestným starostom nášho mesta na jeden deň, doživotným čestným občanom Kiplingu. V deň našej výmeny budú obyvatelia vyzvaní, aby nosili na znak úspešného zavŕšenia vášho príbehu na svojom odeve červenú spinku. A čo je najdôležitejšie, od toho dňa sa stanete majiteľom zrekonštruovaného domu u nás na Main Street 503. Dom má dve podlažia, tri izby, kúpelňu, WC, kuchyňu, obývaciu izbu a jedáleň. Má novú strechu, odkvapy a nový biely vonkajší vynilový obklad."

Presne po roku od zverejnenia prvej ponuky a štrnástich výmenách dostal Kyle naozaj kľúče od vysnívaného domu. Pred domom sa nachádza štvormetrová kancelárska spinka, ktorú dali postaviť vďační obyvatelia mestečka Kipling. A tak sa v ten deň splnil Kylov sen … O dva mesiace na to sa konalo v Kiplingu veľké stretnutie, na ktorom sa zišlo vyše 2000 hostí, vrátane Corbina Bernsena. Všetci si zahrali v komparze jeho nového filmu Donna on Demand. Okrem toho sa stretnutia zúčastnili takmer všetci, čo s Kylom vymieňali.

Corrina Haightová, jedna z vegetariánok zo začiatku tohto príbehu mu vtedy vrátila bezcennú spinku, ktorú vymenila za rybie pero… Vtedy Kyle spinku narovnal a skrútil do tvaru prsteňa. Pokľakol pred svojou priateľkou Dominique a požiadal ju o ruku. Za búrlivého potlesku povedala áno. A tak sa skončil príbeh jednej obyčajnej červenej kancelárskej spinky. Vlastne nie. Kyle nezískal len dom a manželku, ale aj zmluvu na knihu a zmluvu na film. A obrovskú popularitu. Za prvý rok navštívilo jeho blog 7 miliónov ľudí.
Zberateľstvo je pekný koníček. Ľudia budú vždy medzi sebou niečo vymieňať. A možno im raz ich záľuba prinesie šťastie. Tak, ako pred pár rokmi Kylovi MacDonaldovi.

P.S.: Kylov blog stále existuje – http://oneredpaperclip.blogspot.com/
Jeho mailová adresa – oneredpaperclip@gmail.com
Kyla nájdete aj na facebooku – http://www.facebook.com/kylemacmac
Jeho fanúšikovská stránka – http://www.facebook.com/…yleMacDonald

V článku boli použité fotografie z http://oneredpaperclip.blogspot.com/