Stephen Hawking sa dožil sedemdesiatky

Nemal žiť dlhšie, ako 23 rokov. Aspoň tak mu to predpovedali lekári, ktorí mu diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Nestalo sa tak. 8. Januára 2012 sa dožil sedemdesiatich rokov jeden z najgeniálnejších teoretických fyzikov súčasnosti – Stephen William Hawking. Navzdory svojmu postihnutiu a dôchodkovému veku je stále vedecky činný a stále dokáže ohúriť verejnosť svojimi prednáškami a výrokmi aj napriek tomu, že od roku 1985 vlastne nemôže rozprávať. Patrí naozaj k velikánom dnešnej doby a tak mu nesmie chýbať miesto na stránkach Hobbyportalu. Prečo? Jednoducho preto, lebo veda a fyzika sú pre neho celoživotným koníčkom. Tak silným, že sa dokázal vzoprieť osudu. Geniálny duch zvíťazil nad zničenou telesnou schránkou.

„Nech je život akokoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a byť v tom úspešný. Kým je život, ostáva nádej.“

Narodil sa presne 300 rokov po smrti Galilea Galileiho 8. Januára 1942. Jeho otec, významný lekár si veľmi prial, aby pokračoval v jeho šľapajách. Ale malý Stephen o medicínu nejavil záujem. Vlastne ani o nič iné. Učenie mu bolo ukradnuté a vôbec neprotestoval, keď do desiatich rokov musel navštevovať dievčenskú školu. Na otázky typu kam to chce v živote dotiahnuť odpovedal, že nikam. Zlom prišiel neskôr, keď študoval prírodné vedy na Oxfordskej univerzite. Jeho profesori si všimli, že ako sedemnásťročný má na fyziku a matematiku obrovský talent. Úlohy, ktoré jeho spolužiaci riešili týždne, rozlúskol behom večera. A tak mu po vyštudovaní Oxfordu nerobilo žiadne problémy pokračovať na Cambridgi, kde chcel získať doktorský titul z kozmológie. Nebol ctižiadostivý študent. Práve naopak. Keďže učivo zvládal doslova ľavou zadnou, zostávalo mu množstvo času na flámovanie a nekonečné večierky. Okrem toho závodne vesloval a prejavoval značný záujem o osoby opačného pohlavia. Zaľúbil sa. A tiež sa rozhodol, že sa ožení ešte pred promóciou. Mal 21 rokov a pred sebou sľubnú kariéru. Krátko pred svadbou sa však stalo niečo, čo mu zmenilo celý život. Nepríjemne spadol zo schodov, krátko na to postupne strácal orientáciu, rovnováhu a mal problémy s rozprávaním. Počas dvojtýždňového pobytu v nemocnici prešiel sériou testov a ich výsledky boli zničujúce. Amyotrofická laterárna skleróza (ALS) je choroba motorických nervov. Zjednodušene povedané – svaly človeka prestanú pracovať. Jediné, čo pracuje normálne je mozog. S takouto chorobou človek prežije približne dva roky a potom umrie. Na liečenie ALS neexistuje liek…

Svadobné fotografie Stephena Hawkinga a Jane z roku 1965

„Najväčším nepriateľom poznania nie je nevedomosť, ale ilúzia poznania.“

Už nebol dôvod ďalej sa snažiť. O niečo bojovať. Človeku, ktorý vie, že má pred sebou len dva roky života zostanú často len dvaja spoločníci – depresie a alkohol. Našťastie choroba nepostupovala takou rýchlosťou, ako to predpovedali lekári. A Stephenova láska Jane sa napriek tomu, že vedela o jeho zdravotnom stave, rozhodla povedať mu áno a vydala sa za neho v roku 1965. To bol impulz, ktorý ho pritiahol späť k vede. Hawking začal ďalej študovať: „Neskutočne ma to bavilo. Nielen že som zabúdal na svoj osud, ale k svojmu údivu som zistil, že veda je to, čo ma láka a napĺňa. A tak som po prvýkrát vo svojom krátkom živote začal pracovať. Aj keď slovo pracovať asi v mojom prípade nie je namieste, pretože súhlasím s tvrdením, že iba vedci a prostitútky sú platení za to, čo ich baví. Veda sa stala mojim hobby. Nikdy ma nič na svete nevzrušilo tak, ako keď som prišiel na niečo, na čo predo mnou neprišiel ešte nikto.“ A neskôr dodal: „Tá choroba bola pre mňa najväčším darom, aký som dostal od života. Vďaka izolácií od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť k videniu problémov pod iným uhlom.“ Mladý fyzik už v polovici šesťdesiatych rokov skončil na vozíku a jeho reč sa stala nezrozumiteľnou. S manželkou Jane mal napriek tomu tri deti a problémy s rečou vyriešil osobným asistentom, ktorý jeho prednášky doslova tlmočil verejnosti.

„Predal som viac kníh o fyzike, ako Madonna o sexe“

Na slávu si musel Hawking počkať štvrťstoročie od vypuknutia choroby. To sa stalo aj napriek tomu, že od roku 1985 po prekonaní zápalu pľúc prestal hovoriť úplne a s okolitým svetom odvtedy komunikuje len cez hlasový syntezátor. Stephen Hawking možno nie je najväčším, ani najinteligentnejším vedcom sveta. Je však najpopulárnejším. Ruku na srdce – poznáte iného slávneho teoretického fyzika okrem neho? Hawking vďačí za slávu knihe, ktorú vydal v roku 1988. Volala sa Stručná história času a pokúsil sa v nej zrozumiteľným spôsobom priblížiť tajomstvá kozmológie – vedy o stavbe a vývoji vesmíru. Vo svete sa jej údajne predalo 20 miliónov kusov a niektoré zdroje dokonca uvádzajú 30 miliónov. To však nič nemení na veci, že spomínaná kniha sa stala bestsellerom. Jej vlastníctvo sa stalo vecou prestíže. „Viem, že množstvo ľudí ju nedočítalo do konca, ale netrápi ma to, pretože viem, že tá kniha má v domácich knižniciach čestné miesto. Také, aby si ju všimla každá návšteva, prichádzajúca do domu hostiteľa. A to je naozaj fantastický pocit.“ Popularite sa Hawking nebráni. Nielenže si zahral v Star Treku, jeho robotický hlas použila skupina Pink Floyd pri nahrávaní albumu The Division Bell. Nenamieta ani voči pretransformovaniu samého seba do kreslených postavičiek seriálov Futurama a Simpsonovci.

Stephen Hawking prezentuje sám seba, ako kreslenú postavičku v Simpsonovcoch

So slávou prišli aj peniaze. Prednášky Stephena Hawkinga od tej doby napĺňajú sály tak, že sa v nich nedá dýchať. A Hawking vždy vie, ako šokovať. Neraz sa stalo, že doslova vysypal z rukáva tvrdenie, ktoré sa reálne nedalo dokázať. A po rokoch sa prišlo na to, že mal pravdu. Po Stručnej histórií času nasledovala Ešte stručnejšia história času a Vesmír v orechovej škrupinke. Všetky tieto knihy vďačia za úspech hlavne tomu, že si ich môže prečítať každý, kto sa zaujíma o danú problematiku a pritom z nej nemusí mať pred čítaním Hawkingových diel žiadne poznatky.
Počet Hawkingových vedeckých publikácií sa blíži k číslu 200 a sú určené nielen vedeckej, ale aj laickej verejnosti. Na otázku, aká záhada je pre neho najväčšia, bez zaváhania odpovedá – ženy. "Chápem síce vesmírne pochody, ale myšlienkové pochody žien sú aj pre mňa obrovskou záhadou,“ tvrdí dvakrát rozvedený vedec.

„Cestovať časom do budúcnosti môžete, ale už sa nikdy nevrátite späť.“

Základom Hawkingovho výskumu sú kozmológia a kvantová gravitácia. Už v roku 1971 poskytol matematickú podporu teórií Veľkého tresku. Okrem toho po prvýkrát matematicky spojil kvantovú mechaniku, gravitáciu a mechaniku pri výpočte faktu, známeho, ako Hawkingovo žiarenie. V roku 1983 zas matematicky dokázal, že vesmír je konečný, hoci nemá žiadnu hranicu. Vyjadruje sa však aj ku všeobecným témam a nech sú jeho výroky akokoľvek kontroverzné, vždy je im pripisovaná značná váha, hoci ak by ten istý výrok použil niekto iný, mnohí by iba nechápavo krútili hlavami a potichu by prehlasovali autora za blázna. Hawkingovi sa to stať nemôže, pretože už mnohokrát potvrdil, že jeho tvrdenia sú naozaj pravdivé, aj keď dokázanie ich pravdivosti trvalo roky. Preto, keď v roku 2010 oznámil, že ak chce ľudstvo prežiť, musí urýchlene kolonizovať vesmír, nikto sa mu nevysmial. Hawking sa seriózne venuje aj problematike cestovania v čase. Na vec sa díva s chladnou hlavou a keď rozpráva o cestovaní v čase, poslucháči zatajujú dych. „Keďže pohyb v čase späť je nemožný, pretože porušuje pravidlo príčiny a dôsledku, verím že cestovať sa dá smerom do budúcnosti. Cestovať môžeme aj milióny rokov do budúcnosti, aby sme potom znovu obsadili planétu čo sme pravdepodobne kedysi dávno my sami opustili.“ Nezrozumiteľné? A predstavte si, že Hawkingova teória o cestovaní v čase už má určitú podporu v experimentoch s časticovým urýchľovačom CERN.
„Vesmír a čas nie sú nekonečné, ale pýtať sa, kde majú koniec je detinské. Je to, ako keby ste sa pýtali, kde má koniec naša planéta. Prejdete ju celú a na koniec nenatrafíte… pritom je zemeguľa konečná.“ A nám už nezostáva nič iné, ako popriať Happy Birthday, pán Hawking. A vďaka za to, že je veda aj vašim pričinením nie až tak celkom nezrozumiteľná.

Prezident USA Barack Obama odovzdáva Stephenovi Hawkingovi Medailu Slobody, najvyššie vyznamenanie, aké môže byť udelené v USA civilistovi

FOTO: theinvisiblea­gent.wordpres­s.com , rpmministries.org , allaeas.com , today.msnbc.msn.com