Dmitry Glukhovsky - Metro 2033

Unikátna zmes hlbokých myšlienok, akcie, humoru a farebných charakterov robí z ruskej sci-fi fenomén, ktorý si zaslúži nielen vyhradenú poličku v knižnici, ale celý vlastný žáner. Filozofické otázky najťažšieho kalibru zodpovedané mozaikou z drobných úlomkov ľudských osudov v tuneloch post-apokalyptického moskovského metra sú budúcou klasikou, ktorú napísal Dmitry Glukhovsky a nesie názov Metro 2033.

Pôvodne som nemal v pláne prečítať Metro 2033, ale kniha ma na seba nejakým zázrakom upozorňovala a neustále som nachádzal s ňou súvisiace odkazy. Nakoniec som hypnotickému pohľadu spod plynovej masky na obálke neodolal.

Pozadie príbehu je prozaické. Píše sa rok 2033. Po svetovej vojne, kde na seba ľudia povyťahovali zbrane aj z najposlednejších vojenských skladov je povrch planéty neobývateľný. Hŕstka tých čo prežili sa skrýva v moskovskom metre. Na mnohých staniciach sa vytvorili viac či menej úspešné komunity. Väčšina obyvateľov sa každý deň strachuje o svoj život, či už kvôli mutantom z povrchu, povodniam alebo extrémistickým skupinám ovládajúcim metro.

Hlavnou postavou, z ktorej pohľadu je prerozprávaný dej, je mladý Arťom, ktorý žije na VÚNH, hlavnej stanici rovnomenného spoločenstva. Jeho celý svet sa delí na tri smeny: držanie stráže v tuneloch, práca vo fabrike a spánok. Všetko sa zmení v okamihu, keď jeho otčima navštívi starý známy prechádzajúci cez stanicu a Arťoma poverí jednoduchou úlohou – doručením odkazu istým ľuďom v spoločenstve Polis.

Ako človek, ktorý si život na povrchu vôbec nepamätá a z dejepisu mu niečo hovorí len staré Grécko, je na svojej ceste konfrontovaný s rôznymi ideológiami a s detskou nevinnosťou ich analyzuje. Neváha sa pýtať otázky, ktoré si nahlas dovolí vysloviť málokto a jeho čistá myseľ je mnohokrát zhrozená nad postojmi a duševnou slepotou obyvateľstva, ktoré sa okolo neho z temnoty tunelov vynára. Civilizácia, ktorá sa ukryla do metra si so sebou nepriniesla len vôľu prežiť a tak sa v metre utvárajú spoločenstvá fašistov, komunistov, rôzne sekty či celkom nové a izolované ideológie, ktoré majú k pravde, nech je už akákoľvek, veľmi ďaleko. Arťomovo putovanie nemá len priviesť jeho fyzickú schránku z bodu A do bodu B, ale slúži mu aj ako cesta k poznaniu samého seba a hľadaniu vlastnej filozofie a životnej pravdy.

Filozofické pasáže nesú ťažké myšlienky a niekoľkokrát som sa vďaka nim zatúlal do vlastných úvah. Akčnejšie momenty niesu samoúčelné a nieje ich priveľa no sú skvelo spracované a stránky pri nich človek doslova hltá. Dmitry Glukhovsky obratne narába s atmosférou a scénami. Podobne ako pri knihách Dana Abnetta sa mi počas čítania veľmi živo vynárali jeho obrazy a pomáhali dokonale prežiť príbeh knihy.

Dielo sa dočkalo spracovania v podobe počítačovej hry, no neprekvapilo by ma, keby sa dostalo aj plátna kín.

Chcete dobré (ruské) sci-fi? Glukhovsky Vás určite nesklame.

Dodatok: Pred rokom vyšla ďalšia kniha Metro 2034, ktorá nieje ani tak pokračovaním, ako paralelným príbehom. Obe knihy si môžete prečítať online v ruštine na nasledujúcich odkazoch: Metro 2033 a Metro 2034

Článok je prebratý z meetpollux.com.