Hľadači chýb vo filmoch

Uplynulo takmer 30 rokov od chvíle, keď ma ešte ako malého chlapca zobrali rodičia do kina. Film sa volal Poklad na Striebornom jazere. Typická „winnetouka“ , plná kovbojov a indiánov. Westerny boli v tej dobe natoľko populárne, že kino praskalo vo švíkoch. Aj ja som si film užíval. Na veľkom farebnom plátne som sledoval každý detail. A odrazu som zbadal v jednej scéne normálny autobus, ktorý sa premával vzadu na ceste. Autobus v devätnástom storočí? Povedal som to rodičom, no tí mi nechceli veriť. Vlastne mi neveril nikto… Uplynulo mnoho rokov a spomínaný film vyšiel na DVD. Tak som si ho kúpil, pozrel – a ten autobus tam bol opäť. Vtedy som už vedel, že nemeckí filmári nakrúcali westerny prevažne v bývalej Juhoslávií a tak sa im dostal do záberu autobus plný turistov, mieriacich k moru. A tak som ako malý nechtiac objavil chybu vo filme.

Filmové chyby.

Človek je tvor omylný, filmárov nevynímajúc. Po premiére Pirátov z Karibiku s podtitulom Kliatba Čiernej Perly ostali zdesení samotní tvorcovia. V jednom zábere na piráta Jacka Sparrowa sa objavil v pozadí člen štábu s kovbojským texaským klobúkom na hlave. Objavil sa tam len na sekundu no aj tak… Film bol v distribúcií a už nebola možnosť nepodarený záber vystrihnúť. Tvorcom Pirátov zostalo iba dúfať, že si to nik nevšimne. Nestalo sa…

Filmoví kritici sú neúprosní a s nástupom internetu sú oveľa neúprosnejší diváci. Na rôznych fórach, blogoch a podobne dokážu upozorňovať na akékoľvek chyby vo filme a kritizovať ich. Jedným z kritikov – amatérov je aj Peter Kuric. Ten mi ochotne odpovedal na otázky, ktoré sa chýb vo filmoch týkajú.

Čo ťa priviedlo k odhaľovaniu filmových chýb?
V podstate nič iné, len moja schopnosť až príliš detailne sledovať veci okolo seba a pozorovací talent. Keď pozerám filmy, nesústreďujem sa len na dej. Vnímam obraz nielen, ako celok, ale kladiem dôraz aj na detaily. Sám neviem, kde sa to vo mne berie, pretože chyby vedome nevyhľadávam. Jednoducho pozerám film a odrazu mi niečo v ňom nesedí. Ak na to hneď neprídem, stopnem ho, pretočím kúsok späť a pozriem si scénu ešte raz. Spočiatku som to bral, iba ako úlet, zábavu. Postupne som našiel na nete ľudí, ktorí odhaľujú chyby vo filmoch a majú svoje komunity. Berú svoju prácu, ako hobby. Koníček, ktorý im dáva možnosť zlepšovať svoj pozorovací talent. Tiež som našiel množstvo internetových stránok, ktoré sa venujú tejto problematike. Zaujalo ma to a tak som začal prispievať svojimi „odhaleniami“. A robím to dodnes.

Prečo vznikajú filmové chyby? Veď na konci každého filmu idú minimálne päť minút titulky, kde sú uvedené mená tvorcov a štábu a je ich veľmi veľa. To si nik nevšimne, že vo filme niečo nesedí?
Treba si uvedomiť, že každý film sa nakrúca „na preskáčku“. Jednotlivé scény vo filme síce nadväzujú na seba, no medzi nakrútením týchto záberov niekedy ubehnú týždne, aj mesiace. Ani najdokonalejší skriptér nevytvorí scénu po určitom čase tak, aby bola identická s predošlou. Veľa vecí sa zmení hoci v priebehu niekoľkých dní. Napríklad – kvety vo váze budú určite iné, zmení sa pár detailov na scéne, samotní herci majú raz dlhšie vlasy, raz kratšie, alebo sú zarastenejší. Priemerný divák to nepostrehne. Vlastne kým nie sú tie zmeny do očí bijúce, nestane sa prakticky nič. Divák si pozrie film a pochváli dej. Režisér si vyberie najlepšie natočenú slučku a strihač to zostrihá. Finálnu verziu filmu už vidí iba pár ľudí zo štábu a samozrejme herci, ktorí robia postsynchróny. Stane sa, že pri tom nájdu nejaké drobné nedostatky, ale nikdy ich nenájdu všetky.

Aké sú najčastejšie chyby vo filmoch?
Ťažká otázka. Samotné chyby sa delia do viacerých kategórií. Logické chyby sú tie, kde zábery odporujú zdravému rozumu. Napríklad v starej klasickej rozprávke Tři oříšky pro Popelku vidíme Popolušku (Libuše Šafránková), ako sa po príchode na ples díva z vonku cez okno do sály. Aby lepšie videla, zotrie z neho námrazu. Pritom námraza na oknách sa robí zvnútra a nie zvonku, pretože vlhkosť v miestnosti sa v podobe pary zráža zvnútra okien a namŕza tam. Nie z vonkajšej strany. Popoluška by tak nedokázala urobiť sklo priehľadným.
Za vizuálne chyby nechcených prvkov v zábere považujeme všetky tie, kde sa objaví niečo, čo tam nemá čo robiť. Patrí sem aj tvoj autobus z Pokladu na Striebornom jazere, aj chlap v klobúku z Pirátov z Karibiku. V Popoluške sa dostane do záberu napríklad stĺp elektrického vedenia v scéne, keď Vladimír Menšík v úlohe otca opiľuje v sade stromy. Najčastejšie sa v záberoch objavujú mikrofóny, odrazy kamier, alebo kameramani samotní a podobne. Pekný dôkaz je napríklad vo filme Gladiator, kde sa jeden voz prevráti nabok a my vidíme plynovú (!) bombu, ktorá mala za úlohu ten voz aj s kaskadérom prevrátiť.

Chyby v postupnosti deja patria tiež k logickým chybám – keď počas deja nesedia niektoré detaily. V Titanicu vidíme napríklad námorníka, ako si utiera nos od krvi rukou, ktorú mal zakrvavenú už predtým, ako sa dotkol nosa. Potom sú tu historické chyby – z hľadiska histórie nám tvorcovia servírujú dej, ktorý by sa nikdy nestal. Chyby sa naozaj rozdeľujú do mnohých kategórií. Spomenul som tie najhlavnejšie. Kto má záujem vedieť viac, nech si pozrie toto video:

Tvoje najobľúbenejšie filmové chyby?
Nedá sa povedať, že by som ich takto delil. Sú chyby, na ktorých sa z chuti zasmejem. Napríklad v Pirátoch z Karibiku sa Orlandovi Bloomovi pri súboji vyhrnie rukáv a my zreteľne vidíme elfské tetovanie na jeho ruke. Čo tam robí? Odpoveď je jednoduchá. Orlando Bloom točil v tom čase súbežne dva filmy. Pirátov aj Pána prsteňov. To tetovanie mu tam zostalo práve z druhého filmu. Preto má v Pirátoch počas celého deja dlhé rukávy, ktoré mu zakrývajú elfské znaky. Ale „chybička se vloudila.“
Milujem „chyby“, ktoré vlastne chybami nie sú. Vkladajú ich do svojich filmov samotní režiséri a celkom dobre sa na tom bavia. Príkladom je slávny Steven Spielberg. V jednom zo svojich filmov – Blízke stretnutia tretieho druhu, necháva znieť hudobný motív svojho iného filmu – Čeľuste, mihne sa tam robot R2D2 z Hviezdnych vojen Spielbergovho priateľa Georga Lucasa, Tak, ako v Čeľustiach, aj v tomto filme nechal Spielberg hrať svojho psa. Ale najzaujímavejším objektom je model vesmírnej lode, použitý vo filme. Samotný model bol 137 metrov dlhý, 27 metrov vysoký a 76 metrov široký. Bol proste obrovský. Aby pôsobil „mimozemsky“, skladal sa z mnohých častí – boli to kusy lietadiel, ale aj poštová schránka, spomínaný robot R2D2, dokonca aj model cintorína. Spielberg vedel, že tento model sa ukáže na plátne pomerne krátko a tak si dovolil riskovať. Rovnako, ako jeho spolupracovníci. Model lode mal stovky malých okienok, cez ktoré presvitalo svetlo. Spielbergovi sa však nepáčilo príliš veľa jasu v oknách, preto prikázal niektoré okienka zatemniť. Členovia štábu to urobili po svojom. Umiestnili do okienok tienidlá, za ktoré im poslúžili fotografie samotného režiséra, a iné bizarnosti. Ocitol sa tam napríklad Myšiak Mickey, kusy obyčajnej metly a podobne. Vo výslednom zábere ich však kvôli obrovským rozmerom modelu nájdete iba veľmi ťažko. Vlastne vôbec. Tie okienka sú tak malé, že tam naozaj nič nevidno. Iba tiene.

Poradíš návštevníkom hobbyportal.sk nejaké dobré stránky o filmových chybách?
Samozrejme. U nás je to hlavne www.kfilmu.net (stránka je v češtine), kde sú stovky a stovky filmových chýb s popisom, obrázkami, videami. Zo zahraničných stránok to bude určite www.moviemistakes.com .

Ďakujem za rozhovor

Obrázky: www.moviemistakes.com