Ako si vlastnoručne upliesť veľkonočný korbáč

Veľkonočné sviatky majú v našich končinách náboženský charakter. Nie však všade na svete je tomu rovnako. V Spojených štátoch amerických sú Veľkonočné sviatky prakticky už nenáboženským sviatkom. Rodiny sa zvyčajne zídu už len kvôli zábave a spoločne stráveným chvíľam. V sobotu večer sa u nich tradične zdobia, resp. zdobili, vajíčka, nakoľko dnes ich už nahrádzajú vo veľkej miere tie čokoládové zo supermarketov. V nedeľu sa deti v sprievode svojich rodičov a blízkych vyberú na lov a hľadajú „zapatrošené“ a poskrývané vajíčka v záhradách či parkoch. Táto tradícia vznikla z detských rozprávok, v ktorých vajíčka poschovával veľkonočný zajačik po celom dome a záhrade. Prečo tak robil sa bohužiaľ skoro vôbec nevysvetľuje. V Nórsku je zas tradíciou okrem lyžovania v horách a zdobenia vajíčok riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot od Agathy Christie. Dokonca aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. V krajine tiež vychádza množstvo kníh, ba aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

U nás sa veľkonočné zvyklosti odlišujú podľa regiónov. Na strednom a západnom Slovensku chlapci zvyčajne bijú dievčatá korbáčmi a na východnom zas oblievajú. Kedysi sa zvyky a tradície dodržiavali striktnejšie a najmä na dedinách bolo samozrejmosťou, že sa zapájal takmer každý. Dnes tradície pomaly vyprchávajú, čo je veľká škoda. Bitie korbáčom či polievanie dievčatá a ženy nemajú veľmi v obľube a nie je to vždy príjemné, no zachovanie zvyklostí pre budúce generácie by malo byť drahým opatrovaným dedičstvom. Korbáč je symbolom záujmu muža o ženu a voda je v tomto prípade symbolom zdravia. A naopak symbol vajíčka, ktoré dáva žena mužovi, ukazuje jej vďaku a odpustenie. Dnešné deti, najmä tie z mesta, však na takéto symboly už ani nepomyslia a ide im hlavne o maškrty a peniažky, ktoré si vyšibú. Dospelí mládenci a zrelí jedinci si často zas nechajú opantať zmysly ohnivou vodou a zabúdajú na zmysel a poslanie veľkonočno-pondelkového doobedia. Pijatika vždy patrila k oslavám, vodou sa oblieva, gurmánska káva by tiež dolu krkom netiekla s potešením, no ako treba ženy biť s mierou, tak i kalíšky do seba prevracať.

Veľkonočný korbáč

Pravý korbáč na Veľkú noc by si mal každý, kto „chce ženu biť“ upliesť vlastnoručne a sám. Korbáče sa najlepšie pletú z vŕbového prútia. Podľa kraja sa líšia aj techniky, fígle či počty prútov, z ktorých sa korbáč skladá. Zvyčajne sa korbáč pletie z ôsmych prútov. Skúsení a znalí však ovládajú pletenie i z dvanástich či dvadsiatichštyroch prútov. Dĺžka korbáča sa spravidla pohybuje od pol metra do dvoch metrov, ozdobený je pletenou rukoväťou a farebnými stuhami. Každá vyšibaná žena či dievča by mala podľa tradície šibačovi na korbáč priviazať novú stuhu. Ľudia počas sviatkov zvyčajne zabúdali na svoje problémy, strasti, pôžičky a povinnosti a snažili sa len veseliť a oslavovať vzkriesenie Ježiša Krista.

Ako si upliesť korbáč

Hádam najdôležitejšie je mať materiál. Najprv si musíte zaobstarať prúty, aby ste mali z čoho pliesť. Najvhodnejšie prúty sú z bielej vŕby, ktorú nájdete pozdĺž vodných tokov, pretože jej výhonky sú pružné a nelámavé. Postup pletenia korbáču bude z ôsmych prútov, ale odrežte si takých deväť – desať kúskov, ktoré budú mať dĺžku približne jeden meter (čím dlhšie prúty, tým dlhší korbáč si môžete upliesť). Skúste naozaj nájsť bielu vŕbu a nebrať hocijaké prúty či štiepiť nejaké konáre či dokonca nábytok Bogfran, ktorý máte v obyvačke a je z ratanu, bambusu či morskej trávy. Vŕba vám uľahčí prácu a aj ušetrí prsty.
Keď prídete s prútmi domov, dajte ich na nejaký čas do vody. Oni tak trochu zmäknú a bude sa vám s nimi jednoduchšie pracovať. Pokiaľ sa prúty močia, nájdite si kliešte či kombinačky, špagát a miesto kde budete pliesť. Ak je teplo je dobré byť vonku, nakoľko nebudete mať problém s priestorom a odcviknutými koncami prútov na zemi. Ak je však mrazivo, nájdite si teplejšie miesto, kde je možné vyregulovanie vykurovacej sústavy, aby vám nezmrzli prsty – nakoľko budete potrebovať jemnú motoriku.

Ak už máte všetko pripravené, môžeme sa pustiť do pletenia:
● Najprv si zoberieme jeden prút, ktorý rozpolíme nožom. Ten nám poslúži na omotávanie rukoväte korbáča.

● Potom si zoberieme osem približne rovnako dlhých a hrubých vŕbových prútov.

● Na koniec zväzku prútov si položíme palec a na tomto konci prútov do stredu zväzku vložíme jeden koniec rozpoleného prútu, tam ho uchytíme a budeme pliesť rukovať.

● Od palca tak omotávame rozpolený prút smerom hore a vytvárame tak rukovať korbáča.

● Celková dĺžka rukoväte by nemala byť dlhšia ako dvanásť centimetrov.

● Prúty, ktoré prečnievajú pod rukoväťou korbáča odcvikneme alebo urežeme.

● Ak máme možnosť, aby nám niekto podržal rukoväť korbáča tak, aby bola oproti nám, plietlo by sa nám lepšie. Môžeme ju však nechať aj voľne visieť oproti nám. Rukoväť si môžeme tiež dať zvislo medzi kolená a pliesť tak. Zväzok prútov si rozdelíme na polovicu. Do každej ruky si uchopíme polovicu prútov – teda štyri. Korbáč potom splietame špičkami prútov smerom k sebe alebo ak máme korbáč medzi kolenami tak smerom dole.

● Ten prút, ktorý je najvyššie nahor na jednej strane vložíme medzi prúty na druhej strane, prevlečieme ho popod ne a vrátime na stranu, z ktorej bol – avšak úplne nadol.

● To isté opakujeme aj na druhej strane a obe strany pravidelne striedame.

● Prúty sa snažíme pri spletaní držať čo najnižšie a uťahovať ich do strán čo najmocnejšie.

● Na koniec medzi prúty zapletieme špagát, ktorým korbáč pevne zviažeme. Ten môžeme potom zamaskovať farebnou stuhou.

Ešte stále vám to nie je jasné? Tak to skúste pomocou tohto:

M. CH.